Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 25.11.2009 20:44:55 

moje zlatíčka

príbehy

                            PRÍBEHY                   

 


BELLA-psík ktorý našiel nový domov


Bellyn príbeh začal začiatkom augusta.Bol krásny večer, vonku bolo teplo a dusno ale bolo naozaj krásne.Mama bola v práci a mala prísť každú chvíľu domov.Ja som pozerala niečo v telke ked v tom Jessyka spozornela.Mama vošla do vnútra a na rukách držala malé biele šteniatko,ktoré bolo nádherné.Vyzerala ako malý labrador.Hned som sa spýtala mami odkial ju má a mama mi povedala že ju našla vo vnútry v areály práce kde robí.Že ju tam niekdo vyhodil (mama robí v hoteli ako recepčná),práve sa tam zosobášil jeden veľmi sympatický mladý pár ktorým sa tak zapáčila že sa rozhodli že si ju nechajú.Hned sme ju prezreli či je v poriadku a na našu úľavu bola zdravá.Jessy a Gina nevedeli čo za čudo vošlo do vnútra a začali sa oňuchávať,o malú chvílku sa naháňali po izbe a bláznili sa.Malú sme nakrmili a dali sme jej neaké hračky na hranie,doniesli sme deku kde mala ležať ale neležala lebo skončila u nás na posteli.Na naše prekvapenie sa ani raz nevypišala ani nevykakala (asi bola chovaná vo vnútri).Na druhý deň sme sa s Bellou vybrali na veterinu kde ju zaočkovali a prezreli, povedali že je to napravdepodobnejšie kríženec labradora s dalmatínom. Z veteriny sme putovali k babke a dedkovi ktorým sa veľmi zapáčila. Rozmýšlali sme, že si ju aj necháme ale potom sme si spomenuli na ten mladý pár ktorý si ju chcel zobrať.Tak sme sa rozhodli že ju budeme navštevovať a oni majú krásny rodinný dom kde sa bude mať dobre. A tak opár hodín si prišli pre našu krásnu Bellu, vyrozprávali sme im ako sa u nás cez noc mala a aká je múdručká.Veľmi sa im páčila.Ešte posledné objatie a Bella nastupovala do auta.Rozlúčili sme sa s tým že ju prídeme o pár mesiacov pozreť.Veľmi sa teším na Bellu, a jej nových majiteľov.
 
 


Ako Ginka zachránila starkému život


Na Silvestra 2004 sa naša skoro celá rodina zišla u starkých. Mal prísť náš ujo a naša teta nám vravela, že má pre nás prekvapenie.
Ja so sestrou sme sa nevedeli dočkat čo to je. Náš ujo už prišiel a išiel hore po schodoch a my sme boli napäté, čo to bude. V ruke držal košík a tak sme so sestrou ku nemu podišli a nakukli do košíka a v ňom bolo malé,krásne, čierne klbko. Bolo to zlatučké šteniatko Nemeckého ovčiaka krížené Labradorom. Dali sme jej až tri mená, ale nakoniec vyhralo meno Ginka.
Venovali sme sa jej celé dni a noci. Zobrali sme si ju ku nám do bytu v meste. S maminou sme sa dohodli, že u nás doma bude dva mesiace, ale nakoniec bola štyri a potom pôjde ku starkým. No u nás doma všetko možné trhala a hrýzla, až jedného rána som vstala a bol roztrhaný náš gauč. Snažila som sa to zakryť pod deku, ale bol tam poriadny hrbol a rodičia to zistili.
Tak Ginka išla ku starkým a povedali sme si že je veľká a lepšie jej bude v rodinnom dome. Starká so starkým neboli moc nadšení ked sme ju ku nim priniesli.
Bola uviazaná na reťazi a bola neštastná, asi boli radi keď bola neštastná, alebo čo, ja som robila všetko pre to, aby nebola, ale moc mi to nešlo. Stále na mňa kričali,ked som ju bránila a hádali sa s našim ocinom a chceli ju daťpreč.
Až raz, keď starký išiel dať prasaťu jesť a potom išiel dnu,pred dverami dostal porážku a spadol na tvrdé schody. Bola vtedy poriadna zima. Starká sa dívala kľudne na televízor dve hodiny, lebo nič netušila. Samozrejme Ginka bola uviazaná na reťazi a keď starký dostal porážku, ona to zacítila a odtrhla sa zo železnej a pevnej reťaze. Keď ku nemu dobehla, začala nahlas bez prestávky brechať.
Starkej to už začalo liezť na nervy, tak zišla dolu, otvorila dvere a uvidela starkého ležať na schodoch a vedľa neho vernú Ginku.
Keby nebolo vernej a obetavej Ginky, tak by sa starká dívala na televízor poriadne dlho a starký by možno aj zomrel. Ginka im dala svoju obetavosť, lásku a vernosť, ktorú si nezaslúžil ani jeden z nich.
Aj teraz je Ginka uviazaná na reťazi a neštastná. Niektorí ľudia si nevážia ani tých,čo im zachránili ich vlastný život.
Psia láska nepozná hranice tak nikdy nezabúdajte, že pes je naozaj najlepší priateľ človeka.


Kontakt: domcek142@azet.skMob: 0905 314 241 


Píšte len sms prosím a potom neskôr keď sa dohodneme, tak siaj zavoláme.

 www.ginka.estranky.sk



                                                                                        ŠŤASTNÁ HAPPY                

  Bol to deň ako každý iný. Svietilo slniečko, tak som sa vybrala s mojimi kočkami von. Prechádzala som sa okolo činžiakov a kríkov. Odrazu Jessyka niečo zacítila a začala ťahať k jednému veľkému kríku. Keď sme tam prišli, započula som jemné zavíjanie.  Obzrela som sa a uvidela som vykúkať z kríkov malé hnedé klbko. Priblížila som sa, ale šteniatko sa strašne bálo a skrilo sa naspäť do kríkov. SJessykou a Ginkou som sa ju pokúšala vytiahnuť, ale márne, nie a nie výsť z kríkov. Po niekoľkých minútach ma napadlo, že ju skúsim nalákať na Jessyku. Zabralo to. Malá sa priblížila, rýchlo som ju schmatla a už som ju brala domov. Bola strašne vystrašená a zavíjala. Keď som ju mala vo vnútri v byte, tak akoby ožila a začala krútiť chvostikom a papať granulky. Mala neuveriteľne veľké bruško, asi nafúknuté od hladu a červíkov. Hneď som ju dala do vane a okúpala. Na moje prekvapenie nemala vôbec blšky. Zobrala som ju do izby a začala rozmýšlať čo teraz. Doma som ju nechať nemohla, moja fenka Jessy na ňu vrčala a malá Happy sa nenechala a vrčala naspäť. Napadlo ma zavolať jednej mojej dobrej známej Deniske, ktorá mi takisto pomohla so špringeršpanielom Maťkom ktorého si Kača zobrala. Deniske som vyrozprávala príbeh o Happynke a tak ju dojal že hneď  začala obvolávať všetkých známich. Zatial som Happynku nakrmila a vybrala sa s ňou k veterinárovi. Na veterine mi povedali že má tak 2 mesiace a že je to kríženec NO a niečoho terierovitého. Odčervili sme ju a zobrala som ju domov. Deniska mi zavolala na mobil a povedala že už Happynke našla nový domov, že si ju zobere jedna známa. Potešila som sa ale tešila som sa márne. Nakoniec si to rozmysleli a nezobrali ju, lebo nemajú dorobený plot a mohla by ujsť. A vtedy začala panika, kde s malou? Doma som ju nemohla nechať, na veterine takisto nie a do útulku už bolo neskoro ju brať. Tak sa Deniska zlutovala a povedala že ona si ju na noc zoberie, vydíchli sme si a zobrali k Deniske. U Denisky v byte bola celkom spokojná len s ich fenkou Dixi sa moc v láske nemali, vrčali po sebe a tak museli spinkať oddelene. Ráno sme si zavolali a dohodli sa kedy Happynku zobereme do útulku NZ. Dohodli sme sa že  Deniska aj so svojou dcérou prídu ku mne a odtial sa pôjde rovno do útulku. Keď sme tam dorazili  tak nám v útulku povedali že mestskí policajti doniesli v ten istý deň ako som našla Happynku aj jej brata. Jej bratček sa volá Neo. Jeho sa podarilo chytiť na salámu no Happy nie. Niekdo policajtom nahlásil že pred kríkmi zastalo nejaké auto a vyložilo tieto nádherné šteniatka. Hneď ako som prišla z útulku domov som sadla za počítač a začala som na internet dávať inzeráty. Chvalabohu ešte v ten deň   na večer sa mi ozvala jedna pani ktorej sa malá Happy strašne zapáčila a tak mi napísala že by si ju rada zobrala. Pravdaže som ju nechcela dať hocikomu ale po dlhých minútach rozprávania som zistila že tá pani je veľmi dobrá a tak som súhlasila. Na druhý deň ráno som  išla do útulku a povedala im tú šťastú správu. Veľmi sa potešili aj v útulku.Happynku som si zobrala na ruky pofotila, natočila a pomojkala som ju. O 10:00 prišli po Happy. Hneď ako  vystúpili z auta išli za Happynkou. Boli veľmi radi že  je už ich a že konečne dostane toľko lásky koľko si zaslúži.  S novými majiteľmi som sa porozprávala a dozvedela že Happy bude bývať v rodinnom domčeku s veľkou záhradkou a jedným starším psíkom. S tou pani sme si vymenili kontakty a slúbili si že keď bude Happy väčšia príde ju ukázať ako vyzerá. A tak Happynka začína žiť nový život, v rodine ktorá ju má nadovšetko rada a kde jej dávajú dostatok lásky.  

 

Ako ľahké je zbaviť sa psíka a nemyslieť na jeho budúcnosť a život ludí ktorý sa ho ujmu. Tento príbeh dopadol so šťastným koncom, ale nie všetky takto dobre skončia, a preto Vás prosím nebudte lahostajný keď´uvidíte  túlavého psíka či mačičku, lebo nikdy neviete či mu niekdo pomôže. 

 

 HAPPY NAŠLA SVOJE ŠŤASTIE, pomôžte aj ďalším Happynkám nájšť to ich štastie...    


TOPlist
 Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek